Reforma posudkovej činnosti vstúpila do praxe

1. septembra 2025 vstúpila do platnosti zmena, ktorá sa týka ľudí odkázaných na pomoc iných, reforma posudkovej činnosti. Reforma je spätá s Plánom obnovy a odolnosti. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR tak jej schválením a uvedením do praxe naplnilo jeden z míľnikov tohto európskeho nástroja obnovy.

Rezort práce reformu presadil po širokom sociálnom dialógu a po zhode so všetkými kľúčovými partnermi v oblasti starostlivosti o odkázaných ľudí. „Dnes, pri vstupe reformy do praxe, hlásime personálnu i materiálnu pripravenosť. Podľa plánu sme mali navýšiť počet úväzkov posudkových lekárov na úradoch práce o 100. K 1. 9. sme takto navýšili počet úväzkov o 96. K prvému septembru tak pôsobí na úradoch práce spolu 406 lekárov, ktorí majú približne 203 pracovných úväzkov ,“ vysvetlil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš a pokračoval: „Zároveň sme sa zaviazali, že k 1. 9., teda k nábehu reformy, navýšime aj počet sociálnych pracovníkov, a to o 140. Navýšili sme ich o 137. Na úradoch práce tak od 1. 9. pôsobí spolu 488 sociálnych pracovníkov, pričom ďalší pribudnú počas septembra a októbra.“ Priblížil, že v súvislosti s reformou sa ministerstvo práce zaviazalo posilniť aj vozový park úradov práce. „Ide o nové autá, bude ich spolu 48 a dostanú ich úrady práce,“ priblížil Erik Tomáš.

„Kľúčovou zmenou reformy je, že pre potreby kompenzačných príspevkov a pre sociálne služby sa už bude vypracovávať len jeden posudok a vypracuje sa pod jednou strechou, teda konkrétne pod strechou úradu práce,“ ozrejmil minister. Pôjde o integrovaný posudok, ktorý sa bude skladať zo sociálnej a lekárskej posudkovej činnosti. Lekársky aspekt posúdi posudkový lekár, sociálny aspekt posúdi sociálny pracovník. „Posudky sa musia zhodnúť. V prípade, že sa nezhodnú, rozhodne konzílium. Veľký dôraz sa kladie na sociálne posudzovanie, teda sociálny pracovník najprv navštívi odkázanú osobu v domácom prostredí a až potom príde na rad posudkový lekár. Doposiaľ to takto nebolo,“ uviedol Erik Tomáš. Výhodou jednotného integrovaného posudku bude to, že odkázaná osoba sa dozvie komplexnú informáciu o tom, na aký kompenzačný príspevok, prípadne na akú sociálnu službu má nárok.

Reforma prináša ďalšiu dôležitú zmenu – kompenzácie sa už nebudú viazať na konkrétnu diagnózu, ale na to, aký funkčný dôsledok zdravotne postihnutý človek má. Dôraz sa bude klásť na sociálnu situáciu konkrétneho človeka. O navrhnutí vhodnej pomoci (príspevkov alebo sociálnej služby) budú rozhodovať nielen jeho potreby, ale aj prostredie, v ktorom žije. „Dôležitá zmena je aj v tom, že konkrétny odkázaný človek už pri podávaní žiadosti o integrovaný posudok najprv vyplní dotazník, kde sám seba zhodnotí. Až následne sociálny pracovník vypracuje vlastný dotazník. Samozrejme, musí v ňom zohľadniť aj samoposúdenie konkrétnou osobou a zároveň ho aj preveriť,“ informoval minister práce. V prípade potreby bude poskytnutá takejto osobe aj asistencia. Žiadne doterajšie diagnózy, na základe ktorých sa bude posudzovať ťažké zdravotné postihnutie, zo zoznamu nevypadnú . „Čiže automaticky nepríde človek o kompenzačný príspevok, ktorý mu už bol doteraz priznaný. Samozrejme, s výnimkou tých prípadov, kde človek požiada o nové posúdenie alebo tých prípadov, kde už je naplánované posúdenie konkrétnej osoby. V takých prípadoch môže nastať zlepšenie zdravotného stavu konkrétneho človeka,“ dodal Erik Tomáš.

Úrady práce budú mať lehotu na vypracovanie integrovaného posudku 60 dní, v prípade veľmi ťažkých prípadov môžu požiadať o predlženie o ďalších 60 dní. Po novom sa bude môcť odkázaný človek odvolať nielen voči nepriznaniu samotného príspevku, ale aj voči posudku.

Zdroj: MPSVaR SR

Ilustračný obrázok: Freepik