2. október – Medzinárodný deň nenásilia

    Navigácia
  • Domov
  • News2. október – Medzinárodný deň nenásilia

2. október – Medzinárodný deň nenásilia

Medzinárodný deň nenásilia, ktorý OSN vyhlásila v roku 2007, pripadá na 2. október – deň narodenia Mahátmu Gándhího (1869), muža, ktorý svetu ukázal, že odpor nemusí znamenať zbraň, ale môže znamenať pravdu, trpezlivosť a pokoj. Tento deň nás vyzýva, aby sme šírili odkaz mieru, tolerancie a porozumenia prostredníctvom vzdelávania a otvoreného dialógu.

Hoci poznáme veľké príklady nenásilného odporu, násilie je stále prítomné – a to na mnohých miestach. Často tam, kde by sme ho možno ani nečakali. Bolo tu počas vojen a totalitných režimov, no ani prijatie demokracie jeho moc neukončilo. Stále vystrkuje rožky. Vidíme ho v podobe fyzického a psychického týrania žien, detí či starších ľudí. Vnímame ho ako ekonomické násilie – napríklad na matkách, ktoré sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti a prežívajú na nedostatočných príspevkoch (ekonomické násilie). Je tu aj násilie na deťoch, ktoré sú ochudobnené o možnosť rozletu, lebo im chýbajú podmienky a priestor na rozvoj.

Násilie je aj v médiách, ktoré nás denne kŕmia agresívnymi obrazmi, kriminálnymi titulkami, reláciami plnými šoku. Preniká do domácností cez rádio, hudbu, dokonca rozprávky – agresívne postavy, hračky, filmy, ktoré sa stávajú každodennou súčasťou detského sveta. Násilie je v hrách, ktoré deti hrajú na tabletoch, v správach, ktoré nás obklopujú a často aj v našej nevšímavosti.

Ak sa k tomu pridá hudba s tvrdým rytmom a textami, ak sa k tomu pridajú príbehy a obrazy, ktoré deti nasávajú bez toho, aby sme sa na ne spýtali, čo vlastne pozerajú – potom násilie dostáva ešte širší priestor. Viete, čo znamená postavička Labubu s vycerenými zúbkami? Poznáte bábiky Monster High a ich posolstvá? Ak si tieto veci ani nevšimneme, prenikajú potichu do sveta našich detí a formujú ich hodnoty.

Sme mu vystavení všetci. Každý z nás mu nejakým spôsobom čelí, vzdoruje. No pýtajme sa: Je pre nás v poriadku, že správy, ktoré čítame, a programy, ktoré sledujeme, sú postavené na krutosti, šoku a agresii?

Čo s tým? Ako si vytvoriť ochranný štít pre seba i svoju rodinu? Odpoveď nemusí byť komplikovaná. Niekedy stačí návrat k jednoduchosti – k prírode, športu, spoločným rodinným aktivitám. Možno k prechádzke, spoločenskej hre, k spoločnému vareniu, práci v záhrade alebo k filmu, ktorý si vyberieme spolu, nie každý sám vo svojej izbe. Dôležité je, aby sme boli prítomní. Aby deti cítili, že majú rodičov, nie iba mobil alebo počítač.

Ak by zrazu vypli elektrinu a internet, možno by sme zistili, že rodiny sa znova spájajú. Že deti objavia, že vedľa seba majú mamu, otca, súrodencov. A možno by sa vrátila prirodzená blízkosť.

My v Tenenete vieme, že násilie je tak silné, aký priestor mu dáme. Nie sme všemocní, ale veľa máme vo svojich rukách. Pracujeme s rodinami v centre poradenstva a prevencie, vo včasnej intervencii, v ambulancii klinickej psychológie a psychoterapie – a vieme, že nenásilie sa učí v malých krokoch. V rozhovoroch, v počúvaní, v láskavosti, v zastavení sa. Nenásilie nie je slabosť – je to odvážna voľba, ktorú môžeme urobiť každý deň.

Nenásilie nie je slabosť, ale odvaha srdca.

Viliam Gyürke

Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.


TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.

Ilustračné foto: Freepik