Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
„Byť slnkom“
Bolo raz jedno dievčatko menom Ela, ktoré sa bálo tmy. Nešlo len o tmu pod posteľou alebo tú v noci, keď zhaslo svetlo. Bála sa tmy, ktorá sa nevidí – tej, ktorá sa usídlila v srdciach ľudí okolo nej. Tmy smútku, hádok, ticha medzi rodičmi, tmy v očiach jej unavenej mamy a otca, ktorí ju každé ráno bozkávali v polospánku a večer sa vracali domov, keď už spala.
Jedného dňa, keď sa prechádzala so starou mamou po lúke, Ela sa spýtala:
„Babka, prečo je niekedy všetko také smutné?“
Babka sa usmiala, pohladila ju po vlasoch a povedala:
„Lebo ľudia zabúdajú na slnko. Nie na to hore na oblohe – na to v sebe.“
Ela nerozumela.
„Ako môže byť slnko vo mne?“
A tak jej babka rozpovedala príbeh:
Slnko každý deň vychádza, aj keď ho niekedy nevidíme. Vieš prečo? Lebo nikdy nezabúda svietiť. Vie, že jeho lúče sú pre iných – pre kvety, ktoré bez neho zvädnú, pre včely, ktoré bez svetla nenájdu cestu domov, pre ľudí, ktorí bez neho stratia radosť. Slnko svieti, aj keď je unavené. Aj keď mu oblaky bránia, svieti ďalej – trpezlivo, vytrvalo.
„Takým slnkom môže byť každý z nás,“ povedala babka.
„Jedným úsmevom, láskavým slovom, objatím, keď je niekto smutný. Nemusíme byť veľkí, bohatí ani dokonalí – stačí, keď budeme teplí a dobrí. Keď budeme svetlom.“
Ela si tú vetu pamätala celý život.
Keď dospela, stala sa sociálnou pracovníčkou. Prichádzala do domácností, kde tma sedela ako ťažký dym. Ale ona vchádzala so svetlom. Nie tým z lampy – ale s tým, ktoré sa rodilo v srdci. Naučila sa, že niekedy stačí prítomnosť, porozumenie, viera v druhého. A slnko sa pomaly, potichu predralo cez mraky.
Dnes, na Deň Slnka, Ela stojí na školskom dvore, kde rozpráva deťom o tom, prečo je slnko také dôležité.
Nie len preto, že dáva vitamín D.
Nie len preto, že zohrieva Zem.
Ale preto, že pripomína, aké to je – byť svetlom pre iných.
Na konci hovorí:
„Kto dnes niekomu podal ruku, usmial sa, povzbudil, tak tam kde sa to dialo, dnes vyšlo slnko. Aj keď je obloha zatiahnutá, ak svietiš ty, tma nemá šancu.“
Prajem nám všetkým, aby sme mali ten dar stávať sa Elou a mali to šťastie mať babku, ktorá bola Ele Slnkom“!
Viliam Gyürke, TENENET o. z.
Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.
TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.
Ilustračné foto Freepik