Deň bielej palice – kúzlo, ktoré neoklameš

    Navigácia
  • Domov
  • NewsDeň bielej palice – kúzlo, ktoré neoklameš

Deň bielej palice – kúzlo, ktoré neoklameš

Deň bielej palice – 15. október – bol vyhlásený v roku 1964 na zasadaní Svetovej rady pre blaho slepcov v New Yorku a je podporovaný Svetovou úniou nevidomých (WBU). Hlavným dôvodom bola potreba upozorniť na problémy zrakovo postihnutých a propagovať ich potreby a úspechy na celom svete.

Bielu palicu zaviedla Francúzska Peguilly d’Herbemont a je základnou a najdôležitejšou pomôckou pri mobilite nevidiacich a zároveň slúži na ich označenie pri pohybe vo verejných komunikáciach.

Zdroj: internet

„Nie všetko, čo vedie, musí vidieť. Nie všetko, čo nevidí, je stratené.“

Niektoré dni v kalendári sú tiché. Nenápadné, nevýrazné. Bez fanfár, bez plagátov. Ale o to viac hovoria. Deň bielej palice je jedným z nich.
Nie je to deň veľkolepých prehliadok, ale tichého kroku. Kroku, ktorý znie – rytmicky, pomaly, opatrne – a predsa odvážne. Kroku, ktorý znie ako modlitba človeka, čo kráča tmou a napriek tomu verí v svetlo.

Biela palica nie je len pomôcka. Je symbolom dôstojnosti, odvahy, samostatnosti. Nie je kúzlom, ktoré zakryje ťažkosti, ale pravdivým mostom medzi tmou a svetlom. Je kúzlom, ktoré neklame – lebo jej kúzlo spočíva v práci, vytrvalosti a prijatí.

Ako zvláštne – vo svete, kde veríme na čarovné prútiky, ktoré vyriešia všetko, sa najväčšie zázraky dejú práve v tých najobyčajnejších veciach.
V ruke, ktorá sa naučí držať bielu palicu.
V ušiach, ktoré sa učia načúvať zvuku krokov.
V tele, ktoré sa učí čítať priestor cez vibrácie, povrchy a zvuky.
V matke, ktorá si prvýkrát skúsi túto palicu, a popri každom ťahu jej po líci steká slza – lebo v tej chvíli cíti váhu a cenu každého kroku svojho dieťaťa. Takto som to videl na vlastné oči u našej tyflopédky Hálky na terase Tenenetu a sám som sa rozplakal.

Tá palica nie je zázračná sama o sebe. Zázrakom je to, že človek s ňou dokáže ísť. Že sa nebojí prejsť cez ulicu, cez svet, cez vlastnú tmu. A zázrakom je aj to, že vidíme, ako sa to deje – ak máme oči otvorené.

V Tenenete sa učíme byť pri týchto zázrakoch. Nie ako diváci, ale ako spoluúčastníci. Pomáhame rodičom, deťom, ľuďom, ktorí si krok po kroku budujú svoj svet – nie kúzlom, ale trpezlivosťou, odvahou a vierou, že aj tma má svoj poriadok, že aj v tme možno žiť, orientovať sa, tešiť sa, smiať sa.

A možno by sme mali aj my, vidiaci, učiť sa od tých, ktorí kráčajú s bielou palicou.
Učiť sa, že vidieť neznamená pozerať.
Že vnímať neznamená len mať otvorené oči.
Že bezpečie, orientácia a istota nie sú samozrejmosťou.

Možno by bolo dobré, keby si každý z nás aspoň raz v živote skúsil kráčať so zatvorenými očami. Nie preto, aby sme si predstavili tmu, ale aby sme pochopili svetlo.

Ďakujem Hálka za ďalšie otvorené okno.

„Biela palica neukazuje cestu. Ona ju tvorí – krok za krokom, v tme i vo svetle, v srdci človeka, ktorý sa rozhodol ísť.“

Viliam Gyürke, TENENET o. z.

Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.


TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia, narodilo sa im dieťa so zdravotným postihnutím. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.

Ilustračné foto: Freepik