Dobrovoľník – opatrovateľ duše

    Navigácia
  • Domov
  • NewsDobrovoľník – opatrovateľ duše

Dobrovoľník – opatrovateľ duše

Naprieč celým Slovenskom prebieha Týždeň dobrovoľníctva. Vo víre aktivít, cieľových skupín, zapojených organizácií a dobrovoľníkov… venujme chvíľu pozornosť samotnému významu dobrovoľníctva aj jeho nositeľom.

Kto je to dobrovoľník?

Nie je to len človek, ktorý sa rozhodne venovať svoj čas. Nie je to len niekto, kto príde namaľovať plot, zasadiť kvety, pomôcť so sťahovaním, či učiť deti bicyklovať. Dobrovoľník je predovšetkým ten, kto prichádza s otvoreným srdcom tam, odkiaľ iní často odchádzajú unavení. Je to človek, ktorý prináša nádej do zariadení, kde sa pozornosť, láska, slovo či úsmev stávajú cenným artiklom, či tovarom na prídel.

Mal som to šťastie byť dobrovoľníkom v detskom domove. Spomínam si, ako som tam vstupoval s čistou mysľou, bez odbornej barly, nezaťažený spismi a minulosťou detí. Moja úloha nebola naplánovaná ani presne definovaná – bol som tam, a to stačilo. Prinášal som radosť, nadšenie, smiech, obyčajnú prítomnosť človeka, ktorý nechce hodnotiť ani naprávať, len byť a počúvať. A deti to cítili.

Dobrovoľník sa často stáva osobou, ktorej dieťa bezprostredne povie, čo ho trápi – možno skôr ako odborníkovi. Nie preto, že by odborník nebol dôležitý. Ale preto, že dobrovoľník vnáša do života detí ľahkosť, slobodu fantázie, možnosť sa vyplakať, zanadávať si, byť pravdivý bez strachu z hodnotenia. Nie je psychológ, špeciálny pedagóg ani ošetrovateľ, ale môže byť opatrovateľom duše – tým, kto drží ochranný dáždnik nad krehkým svetom dieťaťa.

Keď som sa neskôr stal riaditeľom detského domova, nezabudol som na túto skúsenosť. To dobré, čo sa mi podarilo v zariadení budovať, som postavil nielen na odbornosti tímu, ale aj na sile dobrovoľníctva. Veril som – a verím dodnes – že dobrovoľníci dokážu otvárať okná, ktoré my niekedy otvoriť nevieme, nechceme alebo sme od nich stratili kľučku. Prichádzajú z iného sveta – nie preto, aby ho menili, ale aby doň priniesli kúsok svetla, o ktorom sme zabudli, že existuje.

Je to vzájomné. Dobrovoľníctvo nie je jednosmerná pomoc – je to výmena, vzájomné obdarovávanie sa. Začína sa možno montovaním stolíka, ale končí priateľstvami, ktoré pretrvajú aj za bránami domova. Niektoré deti, ktoré odchádzali do dospelého života bez rodiny, si z detstva neodniesli len spomienky – odniesli si ochranné krídla človeka, ktorý ich mal úprimne rád, hoci za to nikdy nič neočakával.

V našej organizácii dnes máme dobrovoľníkov aj  z rôznych kútov sveta – napríklad z Kolumbie. Možno veľa nehovorí, ale hovoria zaňho jeho ruky, práca, ktorú robí so srdcom, práca, ktorú by sme sami často nezvládli. A to je tiež dobrovoľníctvo.

Preto – dajme dobrovoľníkom priestor. Vítajme ich. Ďakujme im. Neberme ich ako samozrejmosť. Vkladajú do našich služieb niečo, čo sa nedá kúpiť ani nariadiť – čerstvú nádej. V oblasti sociálnej práce je žatva veľká, ale robotníkov málo. Dobrovoľník môže byť tvoj sused, kamarát, študent, dôchodca, organizácia ,firma. Možno aj ty. A ak cítiš, že by si chcel pomáhať, dvere sú otvorené.

Lebo tam, kde jeden človek s láskou daruje trochu času, môže vzniknúť celý nový svet.

Viliam Gyürke, TENENET o. z.

Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.


TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.

Ilustračné foto Freepik