Dospelí, drogy a dôstojnosť. Tam, kde sa život láme, a my musíme zostať ľuďmi

    Navigácia
  • Domov
  • NewsDospelí, drogy a dôstojnosť. Tam, kde sa život láme, a my musíme zostať ľuďmi

Dospelí, drogy a dôstojnosť. Tam, kde sa život láme, a my musíme zostať ľuďmi

Nikto sa ráno nezobudí s túžbou stať sa závislým. Len s túžbou, aby to menej bolelo.

Keď sa dnes prechádzam mestom a vidím ľudí, ktorých spoločnosť nazýva „tí z ulice“, „alkoholici“, „feťáci“ viem, že každý z nich má svoj začiatok. Nie ten na stanici, v nocľahárni či pri fľaši. Ale oveľa skôr.

V detstve, kde chýbala náruč. V dome, kde bol strach. V duši, ktorá si niesla pamäť bolesti a hľadala len jeden okamih úľavy.

Prvá moja skúsenosť so sociálnou prácou bola v charite v Rimavskej Sobote, v mojom rodisku, keď som na rímskokatolíckom úrade v rámci projektu podával raňajky a čaj ľuďom bez domova. Raz som v tom rade uvidel muža s hrnčekom, s trasúcou sa rukou, so smutným pohľadom, ale so známou tvárou. Gejzu. Brata môjho otca. Vysokoškolsky vzdelaného, s hlasom herca, s minulosťou, ktorá mala perspektívu. Stál tam — ako iní. A medzi nami stál démon, ktorý zničil mnohé životy — alkohol. Tam som pochopil, že závislosť nie je o „chcení“. Je to o bolesti, ktorá potrebuje barličku, lebo inak by človek kríval ešte viac. Je to o duši, ktorá hľadá obväz – hoci aj z liehu, len aby nekrvácala do prázdna.

Dnes stretávam mamičky, ktoré stratili deti do ústavnej starostlivosti. Bez zubov – lebo pervitín. S modrinami – lebo pasák. S trasom rúk, lebo abstinenčný syndróm. S cigaretou ušúľanou z ohorkov, s neliečenou hepatitídou C, s ranami, ktoré praskajú, lebo telo aj duša to vzdali. Stretávam sa s bolesťou v jej najnahatejšej podobe.

A chcel by som ich objať – no viem, že nie vždy to ide rukami. Tak ich objímam slovom. Podaním pohára vody. Balíčkom rožkov. Šampónom zo sponzorského daru. Aspoň takto – kým sa dá.

Niektoré prídu, iné už nie. Niektoré prestanú chodiť, lebo zomrú. Iné sa stratia. Sú to ženy, ktoré boli kedysi mostom pre svoje deti – no most sa zrútil. A ja som možno jediný, kto si ich ešte pamätá, lebo sa nechceli fotiť. Hanbili sa. Ja si ich pamätám, každú jednu.

Otcovia prichádzajú s prísľubmi, že to zvládnu. Že sa postarajú. A ja vidím ako plačú vnútornou stranou líc. Radšej prestanú chodiť, lebo hanba je ťažšia než fľaša. Viem, že ak prídu úplne triezvi, niekedy to nezvládnu. Ten kontakt so svojím dieťaťom je pre nich príliš silný, príliš pravdivý.

A ja prosím kolegyne: „Nechajte ich dýchať, aj keď smrdia alkoholom. Lebo aspoň prišli.“ Samozrejme, všetko má hranice – ale ľudskosť by ich nemala prekračovať smerom nadol.

A tak sa vraciame na začiatok. Na prvý príbeh, na čas, keď sa narodili — možno do ticha, možno do chladu. Bez náručia, bez bezpečia. S výbavou bolesti, ktorú si niesli, lebo nik ich nenaučil, čo znamená byť milovaný. Nie ich vina, len ich príbeh.

Ak sa ma pýtate, ako z tohto kruhu von — odpoveď viem.

Udržať rodičov, ktorí ešte žijú, v kontakte, v podpore, v terapii, v komunite. Nie ich zatratiť, ale podržať – aj keď sa zdá, že už sa nedá. A zároveň zachytiť ich deti. Nie nechať ich spadnúť do rovnakej  priepasti, ale včas im dať šancu – profesionálne rodiny, náhradné rodiny, terapie, bezpečné komunity. A možno raz, o pár rokov, nebudeme spolu hľadať ich príbeh na stanici, ale budeme spomínať, ako sa to podarilo zmeniť.

Mám veľkú pokoru pred všetkými, ktorých démon závislosti zlomil. Sú to obete, nie vinníci. Verím, že raz budú prví v nebi. Lebo kto prešiel toľko temnoty, ten si zaslúži svetlo. Tam, kde už nebude bolesť, ani krik, ani tras rúk. Tam, kde sa raz znova stretnú so svojimi deťmi. Tam, kde konečne nebude treba fľašu, ani dávku — len náruč, ktorú nikdy nedostali tu.

Nesúďme tých, čo padli. Možno len kráčali po ceste, ktorú by sme my nezvládli ani prejsť.

Viliam Gyürke a tím TENENET o. z.

Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.


TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia, narodilo sa im dieťa so zdravotným postihnutím. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.

Ilustračné foto: Freepik