Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Dospievanie a drogy — keď sa hľadanie stáva útekom
„Dospievanie je búrka, v ktorej mladý človek hľadá maják, nie sudcu.“
„Krehkosť dospievania sa ľahko zlomí – stačí ticho, v ktorom chýba láska.“
Obdobie dospievania – adolescencie – je samo osebe búrlivé. Je to čas, keď sa človek učí, kto je, čo cíti, kam patrí. Čas vzdoru, hľadania identity, prvých pádov a prvých dotykov dospelosti. Čas, keď hormóny menia telo, keď city kolíšu od eufórie po zúfalstvo, keď sa rozum len dobieha so srdcom.
A práve v tomto období sa často objavuje prvý kontakt s drogou – nie ako zlozvyk, ale ako odpoveď. Ako pokus prežiť, nájsť sa, upokojiť, uniknúť.
Niektorí mladí hľadajú ťah na bránu – stimulant, ktorý ich „nakopne“, keď nevládzu. Iní zas potrebujú spomaliť pod ťarchou úzkosti, chaosu, bolesti – tam prichádzajú opiáty.
Sú takí, ktorí sa chcú len cítiť prijatí, byť niekde. Tak siahnu po nikotíne, po cigarete, ktorá sa stáva sociálnou vstupenkou, znakom spolupatričnosti.
Pre iných je to rebelstvo – alkohol, marihuana, niečo „zakázané“, čo im na chvíľu dá pocit slobody, že niečo ovládajú, hoci v skutočnosti unikajú pred vlastnou neistotou.
A spoločnosť? Tá legálne podporuje niektoré úniky – alkohol ako symbol dospelosti, cigarety ako súčasť „štýlu“. Kultúrne dedičstvo, ktoré si prenášame, bez toho, aby sme sa pýtali: Prečo to stále robíme?
Sú tu ešte aj deti z centier pre deti a rodiny (CDR). Tie, ktoré nemajú za sebou len pár búrok, ale celé orkány. Deti, ktoré majú „nabehnuté“ už od začiatku – rodičia neprítomní, násilie, úmrtie, strata, presuny, neistota, opakovanie opustenia.
Ak matka nebola, keď bolo treba. Ak otec bil namiesto ochrany. Ak starý rodič, ktorý držal, zomrel. Ak sa celý svet rozpadol, a oni sa naučili, že láska bolí alebo zraňuje.
Pre takého mladého človeka je droga často jediná istota, ktorá neodchádza, keď niečo bolí. Aj keď ničí, je „spoľahlivá“ – aspoň na chvíľu.
Trauma je nepohoda. A nepohoda si hľadá pohodu. Lenže ak chýba bezpečná vzťahová väzba, terapia, dôvera, ak nie je nikto, kto otvorí dvere a nezacvikne prsty, mladý človek hľadá iné dvere. Niekedy vedú do komunity závislých, do partičky, do ticha, v ktorom sa necíti sám. A tam, kde mala byť nádej, prichádza démon závislosti.
Závislosť u tínedžera nie je „slabosť“, ale reakcia. Reakcia na zranenie, ktoré presahuje jeho možnosti zvládania. Preto je kľúčové, aby sme ako spoločnosť nepozerali na týchto mladých ľudí „zhora“. Môžeme na nich pozerať zhora len vtedy, keď ich dvíhame zo zeme.
Nie ich obviniť, ale zachytiť. Nie ich trestať, ale vytvoriť im priestor pre návrat.
Existujú miesta, ktoré pomáhajú — komunity, liečebne, odborné zariadenia, iniciatívy, aj pracovné terapie či duchovné oázy, kde mladý človek môže znovu zažiť prijatie. Aj Tenenet je jedným z tých priestorov, kde sa dá začať nanovo, kde je možnosť záchytu, pomoci a podpory, kým ešte nie je neskoro.
Lebo dospievanie nemusí byť len obdobím krízy — môže byť aj obdobím zrodu, ak má mladý človek pri sebe niekoho, kto ho pustí, ale neopustí. Niekoho, kto mu verí, aj keď padne, a čaká, kým sa postaví.
Pusťme ich, aby rástli, ale nikdy ich neopúšťajme, keď padajú. Droga nahrádza len to, čo chýba – nádej, dotyk, prijatie. Dajme im ich skôr, než si ich začnú hľadať inde!
Viliam Gyürke a tím TENENET o. z.
Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.
TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia, narodilo sa im dieťa so zdravotným postihnutím. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.
Ilustračné foto: Freepik