Drogy a novorodenci — rany ešte pred prvým nádychom

    Navigácia
  • Domov
  • NewsDrogy a novorodenci — rany ešte pred prvým nádychom

Drogy a novorodenci — rany ešte pred prvým nádychom

Dieťa si nemôže vybrať, za akých podmienok príde na svet. My ho môžeme ochrániť. Je potrebné premýšľať srdcom aj vedomosťou: čo znamená prísť na svet s drogovou záťažou a čo môžeme urobiť?

Keď hovoríme o drogách a novorodencoch, nehovoríme len o chemikáliách. Hovoríme o životoch, o telách, ktoré si nesú pamäť ešte skôr, než sa naučia chodiť alebo hovoriť. Z praxe viem, že tieto deti prichádzajú na svet už „naložené“ — alkohol, nikotín, pervitín, opioidy, toluén a kombinácie, ktoré poškodzujú vyvíjajúci sa mozog a nervový systém. Novorodenecký abstinenčný syndróm nie je metafora. Je to fyzická bolesť, tras, neznesiteľný plač, poruchy príjmu potravy, refluxy, rušivé spánkové cykly, často zvracanie alebo zelená stolica — a potreba odborného, citlivého prístupu hneď pri narodení.

Pre rodinu, ak existuje, a pre profesionálnych náhradných rodičov to znamená: prvé hodiny a dni sú detox — nie len liečba, ale aj budovanie bezpečia. Objatie, nosenie na tele, klokankovanie, kontinuálne držanie a dotyková terapia majú nielen emocionálnu, ale aj neurobiologickú silu. Dotyk upokojuje, reguluje dýchanie, stimuluje neurologické procesy, ktoré pomáhajú dieťaťu „vyplaviť“ toxíny, bojovať o homeostázu. A predsa — niektoré deti dokážu priam odmietať dotyk, svetlo alebo hlas; ich nervový systém je v búrke. To si vyžaduje trpezlivosť, pokoj a znalosti.

Často sa vedú diskusie medzi profesionálmi: Čo je lepšie? Substitučná liečba matky počas tehotenstva? Ako naložiť s kombináciami pervitínu, heroínu, alkoholu a toluénu? Ako zjednotiť lekársku, psychiatrickú a sociálnu starostlivosť tak, aby dieťa nestrávilo v nemocnici viac času, než je nevyhnutné, a zároveň z neho neodchádzala nedostatočne pripravená náruč? Odpovede nie sú jednoduché. Sú to rozhodnutia, ktoré musia byť riadené vedeckými poznatkami i individuálnym posúdením.

Existuje niekoľko vecí, o ktorých môžeme hovoriť s istotou. Po prvé: skorá identifikácia a sledovanie tehotnej ženy je kritické. Je rozdiel, či je gravidita sledovaná — či matka má prístup k zdravotnej starostlivosti, substitučným programom, sociálnej podpore a kontaktu s profesionálmi — alebo či  sa „potuluje“ sama mestom. Po druhé: prvé hodiny dieťaťa patria stabilizácii a bezpečiu — nie vždy s využitím liekov, často stačí dotyk a pokoj. Po tretie: podpora profesionálnych náhradných rodín a zariadení (CDR) je kľúčová — potrebujú školenia, finančné a psychologické zázemie, aby zvládli náročné začiatky.

Musíme tiež hovoriť o cykle, ktorý sa často opakuje: Dieťa, ktoré vstupuje do života s drogovou záťažou, nesie v sebe „drogovú pamäť“. Bez intervenčných krokov hrozí, že zranenia sa prenesú do ďalšieho generačného príbehu. Preto prevencia musí byť skôr než v školách — v komunite, v teréne, pri priamom kontakte s tehotnými ženami. Prevencia znamená tiež prístup k substitučnej liečbe, psychoterapii, bývaniu, finančnej a sociálnej podpore, a najmä — ľudskému prístupu bez stigmy.

Nejde len o záchranu jednotlivého bábätka. Ide o zodpovednosť spoločnosti. Keď dieťa s iniciálami “XY” lebo to prebehlo tak rýchlo, že na meno nebol čas a mamina ušla… Dieťa po narodení skončí na oddelení patologických novorodencov. Putuje z rúk do rúk, stráca sa možnosť nechať ho v bezpečnej, kontinuálnej starostlivosti. Potrebujeme systém, ktorý rýchlo dokáže rozpoznať potrebu, zosúladiť zdravotnú a sociálnu starostlivosť a poskytnúť dieťaťu okamžitú bezpečnú náruč — či už biologickú (ak je to možné) alebo profesionálnu.

Táto téma je v Tenenete živá a vyžaduje si silné, citlivé zamyslenie — bez senzácie, s úctou k ľudskému utrpeniu, ale aj s pevnými návrhmi do praxe. Preto tu nie sú len slová o bolesti. Tu je aj požiadavka na zmenu: kratší čas v nemocnici, rýchlejšie prepojenie na profesionálne pripravené rodiny, dostupnosť harm-reduction programov a prevencia zameraná na tehotné ženy v teréne. A tiež — verejná diskusia, ktorá neobviňuje, ale hľadá riešenia.

Nakoniec — každý z nás môže priložiť ruku k dielu. Od podpory terénnych programov, cez lobovanie za lepšie financovanie substitučnej liečby a rodinnej podpory, až po bežný ľudský postoj, ktorý neodsudzuje, ale pomáha dvíhať. Pretože raz z týchto detí môžu byť rodičia — a príbeh sa môže skončiť inak.

Ak chceme, aby skončili búrky, musíme začať držať ich v náručí už pri prvom nádychu.

Viliam Gyürke a tím TENENET o. z.

Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.


TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia, narodilo sa im dieťa so zdravotným postihnutím. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.

Ilustračné foto: Freepik