Keď mama sedí v kruhu

Keď mama sedí v kruhu

Sedí tam. V strede.

Ona – dievča.

Ona – matka.

Ona – študentka.

Ona – tá, čo prežila, a nik nevie ako.

Okolo nej kruh. Starosta. Svokrovci. Kurátori. Poradcovia. Koordinátori.

Všetci chcú vedieť:

Čo s bývaním? Čo s partnerom? Ako zvládne školu? Ako zabezpečí Amálku, svoju dcéru?

Nikto sa však nepýta:

Ako to zvládaš ty, mama? Ako spíš? Bolí ťa to ešte? Čo by ti pomohlo dýchať ľahšie?

Pomáhame plánovať jej život. Ale počuli sme jej dušu?

Rodinný kruh.

Niekedy liečivý priestor. Niekedy kruh tlaku. Niekedy aréna, kde každý niečo chce.

Ale kde je jej hlas? Nie ten naučený. Ten, ktorý ešte nevyšiel. Ten, ktorý sa hanbí, lebo zneužívanie ticho učí hanbiť sa. Ten, ktorý je ubitý očakávaniami.

Mamina nie je „len matka“. Ona je základ.

Dieťa je priorita, hovorí systém. Ale zabudli sme, že bezpečné dieťa žije v náručí bezpečnej mamy. Nie ideálnej. Nie dokonalej. Nie tej, čo všetko stihne a vyrieši. Ale tej, ktorá má pri sebe niekoho, kto sa pýta na ňu. Ktorá má možnosť oddýchnuť si bez výčitiek. Vyplakať sa bez posudzovania. Povedať „neviem“ bez toho, aby jej niekto plánoval budúcnosť.

Pomoc, ktorá lieči, nezačína plánom. Začína počúvaním.

Dievča – mama – Amálkina hrdinka nepotrebuje najprv kontrolu rozpočtu. Potrebuje niekoho, kto si sadne k nej — nie za stôl, ale k nej. Do ticha. Do chaosu jej vnútorného sveta.

Niekoho, kto nesie svetlo. Niekoho, kto nepýta hneď výkony, ale dovolí jej byť človekom. Niekoho, kto si všimne, keď pri dojčení stiahne plece, lebo telo si pamätá. Niekoho, kto zachytí, čo nepovie.

Ten, kto drží matku, drží aj jej dieťa. TENENET to vie. Služba včasnej intervencie to vie. Vy to viete. Nie je podstatné, koľko hodín niekto na klienta vyčlenil. Podstatné je, koľko duše sme mu venovali. Nie je podstatné, aké inštitúcie sedia za stolom. Podstatné je, kto skutočne vidí.

Preto hovoríme: Mama je základ. Mama, ktorá žije v tele, ktoré si pamätá zneužitie. Mama, ktorá sa učí, že nie každý dotyk musí bolieť. Mama, ktorá skúša žiť, hoci ju nikdy nenaučil o čom život, ten normálny je…

Táto mama nie je „klient“. Nie je „prípad“. Nie je „štatistika“. Ona je srdce.

Záverom, prepáčte vždy sa snažím prihovárať.

Milí odborníci, milí kolegovia, milí všetci, čo sedíte v kruhoch:

Niekedy nestačí byť múdry. Treba byť ticho. A v tom tichu sa pýtať: „Čo potrebuješ, mama?“ A vedieť vydržať, ak ešte nevie odpoveď. Lebo aj to je pomoc.

Za TENENET. Za vás. Za Amálku a všetky mamy, ktoré ešte stále ticho bojujú.

Viliam Gyürke a tím sociálnej služby včasnej intervencie

Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.


TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.

Ilustračné foto: Freepik