Otázky, ktoré liečia

Otázky, ktoré liečia

Nie každá otázka je zdvorilosťou. Niektoré sú dotykom.

Koľko pozornosti dnes v priateľských rozhovoroch venujeme hĺbke?
Koľko skutočného záujmu je v otázke „Ako sa máš?“
A koľko z našich rozhovorov sa zmenilo na výmenu viet, ktoré síce znejú, ale nič nenesú?

Často sa stretávame, rozprávame, reagujeme. No málokedy sa naozaj pýtame.
Nie zo zvedavosti, ale zo záujmu.
Nie zo slušnosti, ale z prítomnosti.

Jedna kolegyňa to raz pomenovala presne: verbálne polúcie. (Ďakujem, Hanka Surovcová.)

Veľa slov, málo zmyslu. Rozhovory, ktoré sa vyprázdnia skôr, než by sa mohli dotknúť niečoho podstatného.

A potom sa zrazu stane niečo iné.

Kamarátka sa ma opýtala:
Čo cítiš, keď hovoríš o svojej práci?
Čo ti dala dovolenka – nie fotky, ale vnútorne?
Ako si predstavuješ svoju budúcnosť?

Otázky, s ktorými sa nedá manipulovať. Nedajú sa odbiť. Nedajú sa preskočiť.
Otázky, ktoré človeka nielen zastavia, ale jemne ním zatrasú.

Priznám sa – nie veľa chýbalo k slzám.
A práve v tom bola jej citlivosť. Netlačila. Nechala priestor. Vedela, že ak to má prísť, príde to samo.

To je rozdiel medzi vypočutím a záujmom.
Medzi rozhovorom a stretnutím.

Keď niekto prejaví skutočný, seriózny záujem, cítiť to.
A ten pocit nielenže obohacuje – on posúva. Umožňuje rásť.

Áno, ja viem, kde robím chyby.
Viem, kedy idem z rezerv.
Viem, kedy už idem z mínusu.
Viem, čo by som mal robiť, aj ako.

Ale keď sa to vysloví v bezpečnom rozhovore, keď sa to pomenuje nahlas a začne sa to spolu upratovať, zrazu to má úplne iný rozmer.

Rozmer, v ktorom vám niekto povie:
že ste vzácny,
že ste citlivý,
že ste výkonný,
že vás to stojí veľa síl a energie.

A zároveň zaznie aj to druhé, dôležité:
že v tom všetkom často nie je miesto pre seba,
že je nevyhnutné chrániť sa,
nastavovať hranice a limity,
pretože inak sa všetko rozplynie.

A napokon nezostane energia ani na dobro.

Dobre vedené rozhovory liečia.
Nie preto, že dávajú odpovede, ale preto, že vytvárajú priestor.

Aj preto v Tenenete podporujeme supervíziu, intravíziu a koučingové rozhovory.
Bez nich sa dlhodobo pomáhať nedá.

Ak ste na ceste a ťaháte za sebou hrable, na ktoré sa všetko lepí,
ak niet nikoho, kto by vám ich pomohol striasť alebo aspoň uľahčiť,
navštívte nás.

Schválne píšem o sebe. Nie som stroj.
Aby som vás povzbudil.

Nikto z nás nie je stroj.
A ak je toho veľa, netvárme sa, že je to údel, ktorý musíme mlčky uniesť.

Ak sa vás nikto nepýta, ako sa v tom všetkom cítite,
je čas položiť túto otázku.

Začnite.
Začnime spoločne.
Záujem, ktorý má hĺbku, neberie silu. Dáva ju späť.

Viliam Gyürke, TENENET o. z.

Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.


TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia, narodilo sa im dieťa so zdravotným postihnutím. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.

Ilustračné foto: Freepik.com