Príbeh o sile ľudskosti a nádeje v nemocnici

    Navigácia
  • Domov
  • NewsPríbeh o sile ľudskosti a nádeje v nemocnici

Príbeh o sile ľudskosti a nádeje v nemocnici

Keď som prvýkrát vstúpil do nemocničnej izby, kde ležala po operácii mama „predčasniatka“ v službe včasná intervencia, cítil som v srdci tlak, ktorý sa len ťažko popisuje. Bolelo ma, že ju vidím ležať na lôžku, oslabenú. No stále s tým pre maminu charakteristickým pohľadom, ktorý  jej dieťatku dáva pocit bezpečia.

V nemocnici čelia pacienti nečakaným výzvam, ťažkostiam, ktoré nemocničné prostredie prináša. Bolo to prostredie, kde sa nemocničný personál snažil vykonať svoju prácu najlepšie ako vedel. Ale chýbalo niečo, čo by to celé zmenilo. V tej šedej miestnosti bolo niečo viac než len nemocničné lôžko a infúzie. Bolo tam to ticho, ktoré samo o sebe vedelo byť hlasné. A aj keď personál sa správal profesionálne, niekedy sa zdalo, že sme všetci len v akomsi mechanickom kolobehu. Všetci sme sa sústredili na jednu vec – uzdravenie. V tej chvíli som vedel, že uzdravenie nie je len o liekoch a procedúrach, ale aj o niečom, čo je ešte dôležitejšie: O ľudskosti.

A práve v tom momente, keď som sedel pri posteli  čerstvej mamy Katky, si spomínam na jeden  z tých malých, ale nezabudnuteľných momentov. Do miestnosti prišla mladá sestra, so širokým úsmevom a porozumením v očiach. Pozdravila a sadla si k nám. Keď Katku ošetrovala, jej prístup bol niečo, čo ma hneď zahrialo. Nešlo len o to, že sa starala o jej  fyzický stav, ale o to, že sa postavila aj na „našu“ stranu. Bola to práve ona, ktorá ma presviedčala o tom, aké je dôležité mať v nemocnici ľudskú stránku, nielen tú profesionálnu.

„Viete,“ povedala mi raz počas našich rozhovorov, „zdravie nie je len o tom, čo je na papieri. Je to o tom, ako sa cítite vo chvíli, keď sa o vás niekto stará. Niekedy stačí úsmev alebo láskavé slovo, aby sa človek necítil taký osamelý.“

A mala pravdu. V nemocnici je totiž ľudský dotyk rovnako dôležitý ako lieky. Radosť z jej uzdravenia prišla nielen preto, že lekári a sestry robili všetko, čo bolo v ich silách. Prišla aj preto, že v tejto ťažkej situácii Katka cítila, že sú tu ľudia bojujúci o jej  zdravie tými najvzácnejšími liekmi, svojou ľudskosťou. Sú to lieky, na ktoré nemá dosah žiadna zdravotná poisťovňa. Zároveň sú to však lieky s často dlhodobým výpadkom na trhu.

Zdravie je komplexné – zahŕňa fyzické, ale aj psychické a emocionálne zdravie. Keď človek čelí chorobe, nie je to len jeho telo, ktoré trpí. Trpí  aj jeho duša. Preto je dôležité, aby sme sa o seba starali nielen po stránke fyzickej, ale aj tej duševnej. Zdravie nie je len o nemocničných zariadeniach a o liekoch. Je to o tom, ako sa k sebe správame, o tom, ako sa vzájomne podporujeme, ako si v ťažkých chvíľach navzájom pomáhame.

Pomocou a ochotou obetovať sa pre druhých sa dá oveľa viac, než len čakať na zázrak. Každý z nás môže byť súčasťou uzdravenia, a to nie len svojou fyzickou prítomnosťou, ale aj tým, že pomáhame vytvárať prostredie, ktoré podporuje zdravie v plnom rozsahu.

V nemocniciach by nemali byť len lieky a prístroje, ale aj podpora, útecha, empatia a pochopenie. A aj keď podmienky v nemocniciach nie sú vždy ideálne, verím, že ak do nich pustíme dobrovoľníkov, neziskové organizácie a všetkých tých, ktorí chcú pomôcť, vytvoríme priestor, kde sa zdravie stane procesom celkovej obnovy tela duše.

V tejto nemocnici, aj keď nie všetko bolo dokonalé, som si uvedomil ako dôležitá pre uzdravenie ľudskosť.

Je toľko ciest pomoci a mne denne napáda mnoho stratégií, ktoré možno raz v našom občianskom združení TENENET dostanú krídla. Verím, že nie som sám a že aj takýmto článkom podporím spoločné premýšľanie.

Prajem všetkým pevné zdravie!

Viliam Gyürke, TENENET, o. z.