Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Vyrovnávanie sa s traumou
Moja stará mama mala v období môjho detstva červené jabĺčko, ktoré sa v polovici dalo predeliť a bola z neho nádoba na lieky. Starký mal také isté, no menšie a zelené. Každé bolo naplnené liekmi a starká si jeden obzvlášť považovala – ten posledný, naordinovaný takým mladým fešákom doktorom vo Fiľakove na sklonku staroby, na spanie. Prometazin – vraj zahraničný, až z Ameriky. A fakt po ňom spala.
Medrin, Alnagon, Acylpyrin, Penicilín a stačilo. Prometazin bol bonus za kohúta a vajíčka a morku…
„A keď vás bolela hlava a nemali ste tabletku?“ – pýtal som sa ako dieťa.
Tak odpovedala: „Vzala som motyku a šla okopávať záhradu, repu, alebo kukuricu.“
„A ak vám bolo smutno, starká?“
„Tak som rúbala drevo, alebo si spievala, alebo poplakala v drevárni a utrela sa do zástery, aby deti nič nevideli.“
Takto to fungovalo.
Dnes máme iné možnosti, no podstata ostáva – človek potrebuje vypustiť, dostať von, vyrovnať sa, neostať sám.
My v Tenenet o. z. ponúkame sprevádzanie v oblasti napätia, smútku, depresií, bezvýchodiskovosti – či už prostredníctvom ambulancie klinickej psychológie, alebo iných podporných programov.
Stále si kladiem otázku: „Čo viac?“
Odpoveď viem. Zdieľanie ako ďalší prvok.
Skupiny. Mať možnosť vyrozprávať sa. Pracovná terapia. Ventilácia. Katarzia. Arteterapia. Sandplay terapia.
Alebo len jednoduché odporúčanie: „Športuj a dostaň to zo seba.“ Čokoľvek, len nezostať sám vo svojom smútku a opare nešťastia.
Sme tu pre Vás. A škoda, že moja starká pokáľala všetky polená – tak rád by ich doprial mojim mamám v službe včasná intervencie, či v poradni.
Poďme tvoriť polienka, aby bolo čo rúbať… Zjavne to pomáha.
Ďakujem, starká.
Viliam Gyürke
Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.
TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.
Ilustračné foto: Freepik