Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Zamyslenie k Svetovému dňu prevencie samovrážd (10. september)
„Samovražda nie je túžbou zomrieť, ale túžbou prestať neznesiteľne trpieť.“
„Najväčšia sila je priznať slabosť – lebo práve vtedy môžeme byť zachránení.“
„Ticho samovraždy nie je výkrikom smrti, ale prosbou o počutie života.“
„Niekedy stačí, aby niekto povedal: ‚Som tu. Počúvam.‘ – a cesta pokračuje.“
Slovo samovražda nesie v sebe ostrý rez. Akoby sa ho človek bál vysloviť nahlas. Už samotné pomenovanie má v sebe niečo, čo odtláčame, čo nechceme vidieť, počuť ani čítať. Pripomína bolesť, koniec, definitívu, tragédiu. Nie je to téma, ktorá by sa „lajkovala“ či zdieľala. A predsa tu je – blízko nás, v našom okolí, v našich rodinách, niekedy až príliš blízko srdca.
Samovražda nie je len štatistika, číslo v správach či prázdna kolónka v ročenke ministerstva. Je to ľudský príbeh. Príbeh niekoho, kto bol medzi nami, kto sa smial, kto miloval, kto plánoval, a kto v istom okamihu uveril, že už nemá kam ísť, že jediným riešením je koniec.
Prečo?
Dôvody sú rôzne. Choroba, strata, zrada, vyčerpanie, samota, ticho, ktoré dusí viac než krik. Rakovina, ktorá berie sily aj nádej. Smrť dieťaťa, ktorá zlomí rodičovské srdce. Rozchod, ktorý premení istoty na prach. Nevera, ktorá zabije dôveru. Rozpad všetkého, čo malo byť pevné a večné. Dedičstvo, ktoré rozdelilo rodinu. Dlhy, ktoré vymazali budúcnosť. Diagnóza, ktorá zasiahla telo i dušu. Osamelosť, ktorá nahlodáva zo dňa na deň. Tajomstvo, ktoré dieťa nevie uniesť. Vnútorný boj o identitu, ktorý sa nedá ďalej tajiť.
Toto a je toho oveľa viac ma napadá z denno-dennej praxe a zážitkov v Tenenet o. z.. V tom mravenisku zvanom život, v organizácii, ktorá chce byť a je jeho súčasťou.
Nie vždy ide o „skutok“ – niekedy sú to len myšlienky, záblesky únavy, tiché prosby o pomoc, ktoré však zostanú nevypočuté. Inokedy sa však myšlienky premenia na čin – a vtedy je neskoro.
Najhoršie je zostať v tom všetkom sám. Človek sa môže hrať na silného, na schopného, na toho, kto to zvládne. Môže mlčať, aby nezaťažil rodinu, partnera či deti. No mlčanie bolesť nezmierňuje – len ju zväčšuje. A keď nie je nikto, kto by bol nablízku, kto by vedel zachytiť, počúvať a niesť kus bremena spolu, prichádza ticho, ktoré môže byť smrteľné.
Samovražda býva niekedy vnímaná ako oslobodenie. No v skutočnosti je to skôr odkaz. Volanie: „Už nevládzem. Už je toho priveľa. Už nechcem byť sám.“
Prevencia je o tom, aby človek neostal osamotený vo svojom utrpení, úplne na mieste. Aby mal priestor povedať, čo ho tlačí, aby mal istotu, že jeho bolesť je prijatá, že sa ju nemusí hanbiť ukázať.
V Tenenet veríme, že pomoc je vždy možná – aj o päť minút dvanásť, aj o dvanásť nula päť. Či už formou rozhovoru, individuálnej alebo skupinovej terapie, alebo len tým, že niekto na druhej strane povie: „Som tu pre teba, počúvam ťa.“
Svetový deň prevencie samovrážd nie je oslavou. Je pripomienkou. Je výzvou, aby sme sa pozreli okolo seba a položili si otázku: Kto potrebuje, aby som ho počul práve dnes? Kto z mojich blízkych bojuje s tichým utrpením? A kto možno potrebuje, aby som bol tým, kto sa opýta: „Ako na tom, naozaj si?“
Cesty existujú. Možno ich nevidíme, možno sa zdajú príliš skryté, no vždy sú. Niekedy stačí náhoda, inokedy vedomé rozhodnutie vyhľadať pomoc. A práve v tom je naša úloha – vytvárať priestor, kde sa nikto nemusí hanbiť za svoju bolesť a kde sa hľadá nádej aj tam, kde sa zdá, že už niet dôvodu pokračovať.
Preto vás dnes pozývame – nielen k zamysleniu, ale aj k otvorenosti, spolupatričnosti a podpore.
Pretože každé ľudské „už nevládzem“ si zaslúži odpoveď: „Nie si v tom sám.“
Samovražda nie je koncom bolesti, ale jej odovzdaním ďalším. Prevencia znamená prelomiť tento kruh.
Viliam Gyürke a tím Tenenet o. z.
Autor je sociálnym pracovníkom služby včasnej intervencie a témy detí v sociálno-právnej ochrane, dlhoročný aktér v oblasti osvetovej práce.
TENENET o. z. poskytuje pomoc rodinám, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách zapríčinených finančnými problémami, stratou zamestnania, sociálnou izoláciou, poruchami učenia, zneužívaním, užívaním návykových látok alebo poruchami duševného zdravia. Kanceláriu nájdete v Trnave na Ul. Priemyselná 5C – TENENET Trnava.
Ilustračné foto: Freepik